Prečo mám veriť že zajtra bude lepšie, keď vždy keď sa zobudím je dnes?

Nájdem si ťa III.

4. března 2007 v 17:36 | Mirabell |  Nájdem si ťa
Po tom, co sa Bill trochu upokojil, a obaja chlapci ubezpečili mamu, že mu nič nieje a že je v poriadku, a po jej odchode, Bill začal Tomovi celý sen rozprávať.Posadil sa oproti Tomovi, a trochu rozklepaným hlasom začal."Ja...Bolo to hrozné....najprv bola všade tma..kráčal som..podlaha sa prepadla, a ja som začal padať..padať do prázdnoty....o chvíľu sa zjavilo svetlo, a ja som..dopadol do vody.Teda, myslel som si že je to voda.Otvoril som oči,a..okolo mňa plávali..." Billovi sa opäť začali lesknúť oči."plávali...ľudské telá, m-mŕtvi ľudia..." Billovi začali stekať po lícach slzy, a pri reči sa zajakával."Z-začal som sa topiť, nemohol som dýchať...snažil som sa vyplávať nad hladinu, no nešlo to..." Bill sa rozplakal.Po hodnej chvíli sa upokojil, a potichu pokračoval:"Prebudil som sa na brehu.Celý od krvi, a rozhliadal som sa okolo seba..Videl som krvavé more za sebou, a okolo mňa boli zase mŕtvi ľudia...Niektorí boli úplne rozsekaní na maderu...a Ona stála predo mnou....my-myslím, že to bola Smrť...Sklonila sa ku mne, a začala mi šepkať nejaké nezmysly o tom, že som mal umrieť, a že musím ísť s ňou.Začal som po nej kričať, že ja nikam nejdem, že jej šibe...Vstal som a ustupoval som dozadu...až som sa ocitol až po pás v tej krvavej vode.Presviedčala ma, aby som šiel s ňou, že to tak bude lepšie..nepočúval som ju. Vtom sa niečo stalo.T-tí mŕtvi ľudia..oni..oni vstávali! Vystupovali z vody, išli ku mne z brehu..z-začali sa po mne sápať, bránil som sa..Posledné, čo povedala, bolo niečo ako 'máš 24 hodín ' a potom som sa prebudil....Bože Tom, ja sa tak bojím.." dopovedal Bill a zavesil sa Tomovi okolo krku.Tom ho začal jemne hladkať po vlasoch. Takto zostali asi desať minút, kým ich z tichého uvažovania nevytrhol zvonček. "Otvorím!" vykríkol Tom, až sa Bill mykol.Tom ho položil na gauč a prešiel k dverám.Otvoril."Andy!"zvolal prekvapene. "Čau Tom, počul som čo sa včera v noci stalo, došiel som vás kuknuť.""E, čo?Áno, áno,jasne, poď ďalej... ".Andy vošiel.Vyzul si boty a zamieril do obývačky.Prvé čo si všimol, bol zamyslený Bill na gauči.Chvíľu len stál a ticho ho pozoroval, až kým Bill nezdvyhol hlavu."čawes Andy..jak sa máš?" pozdravil potichu a usmial sa."V poho..je ti niečo?Vyzeráš tak smutne..""Nie..ja som v poriadku, mal som len zlý sen, to je všetko" obaja hovorili potichu.Celý ich ďalší rozhovor bol tichý, až kým sa doňho nevložil Tom, ktorý doposiaľ robil v chodbe nevedno čo xD."A ako sa máš?"prehovoril k Andreasovi nahlas."V pohode, Bill sa ma na to už pýtal.."prehovoril Andy potichu, a Tom mal pocit, že Billova divná, melancholická nálada je nákazlivá.
****
Andreas odyšiel domov až večer, a aj to len z dôvodu, že Bill zaspal a Tom teda svojho najlepšieho kamoša "jemne a nenápadne" vyhodil.Odniesol Billa do jeho izby, a sám sa pobral spať.Na druhý deň sa sa dvojčatá zobudili až popoludní, pretože Simone odišla už ráno kôli práci na tri dni preč,tak tých spáčov nemal kto zobudiť.Tom vstal prvý.Rozhodol sa Billa nebudiť, tak len potichu zišiel dole do obývačky a premýšľal.'24 hodín...'ten nepríjemný časový údaj mu neustále vŕtal v hlave."Do prdele!!!"zkríkol na celý dom.'Keď sa Bill včera prebral, bolo trištvrte na jednu..Teraz je...12:37.... 24 hodín!!!!'.Tomov mozog pracoval na plné obrátky.Vyšprintoval hore schodmi do bratovej izby, a rozrazil dvere.Bill sa na posteli slabo pohol, začal sa preberať."Vďaka Bohu.."vydýchol si Tom. "Čo tu robíš?" zašepkal Bill a preťahoval sa."24 hodín"skrýkol tom na svoje dvojča."Nekrič na mňa... P-počkaj, čo si to povedal?Zopakuj to!!" .Billa razom prešla ospalosť, vydesene na Toma civel. "Povedal som...24 hodín"zopakoval Tom vetu. "Do prdele koľko je?Ja som zabudol!!".Bill sa čapil dlaňou po čele.Vstal, a krívajúc sa vydal do obývačky.Cestou Toma chytil za rukáv, a ťahal ho za sebou."Vieš, že sa možno iba zbytočne stresujeme?"snažil sa ho Tom upokojiť."A keby si ty vedel, že máš smrť za pätami, čo by si robil?"obhajoval Bill svoje chovanie.V obývačke sa Bill hodil na gauč.Tom stál pri kresle, a šmíroval displej digitálnych hodín.V momente, kedy minútové číselko preskočilo zo 45 na 46,Toma čosi odmrštilo do kuchyne.Dopadol na kuchynskú dlážku, a tresol hlavou o radiátor.Bill sa okamžite postavil, a napoly pribehol, napoly priskákal ku kuchynským dverám.Keď však chcel prejsť do kuchyne,od dverí ho šmarilo do dvojmetrovej vzdialenosti.Narazil chrbtom do stolíka, a spadol na zem za ním.Tom vstal, a pokúsil sa dobehnúť k bratovi.Pri dverách ho však odhodilo rovnako ako Billa.Znova to odniesol radiátor.Ako by tam miesto dverí bola elektrická stena.
Tom sa ešte trikrát pokúsil dostať do obývačky, no potom sa vzdal.Mohol len sledovať.Bill bol opäť na nohách, no už sa o nič nepokúšal.Vyľakane sledoval niečo vo vzduchu.Tom to nevidel, no vedel o čo ide. Je to Ona.Vzápätí si ale musel zapchať uši.Prehovorila.Jej burácajúci hlas mu znel v ušiach, ako keby stál vedľa štartujúceho raketoplánu."MAL SI ÍSŤ SO MNOU!!!" "Nie nemal!Si šibnutá, a ja nikam nejdem!" vrieskal na ňu Bill.'Čo?On má silu oponovať?Ešte sa s ňou bude hádať!'uvažoval Tom neveriacky."AKO CHCEŠ, NECHOĎ!ALE BUĎ SI ISTÝ, ŽE JA SI ŤA NÁJDEM, A SKôR ČI NESKôR BUDEŠ MUSIEŤ ÍSŤ. A ČÍM NESKôR TO BUDE, TÝM TO BUDE PRE TEBA HORŠIE.UŽÍVAJ SI ŽIVOTA KÝM SA DÁ....""Aby si nebola prekvapená"neodpustil si Bill ironickú poznámku.Hneď na to však vykríkol, a jeho biele tričko zafarbila krv.Neviditeľná bariéra okamžite zmizla, a Tom sa k nemu rozbehol.
TO BE CONTINUED!
mirabell
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama