Prečo mám veriť že zajtra bude lepšie, keď vždy keď sa zobudím je dnes?

Nájdem si ťa II.

2. března 2007 v 21:08 | Mirabell |  Nájdem si ťa
Bill mal na pravom stehne nohavice úplne rozšklbané,a z hlbokej rany sa mu valila krv."Brácho?Tak buď som slepý, alebo to skresľuje tá tma, ale..je toto lebka?"pýtal sa Tom, ukazujúc na veľký krvavý fľak na Billových nohaviciach."Vážne chceš aby som sa pozrel?lebo ak sa tam pozriem budeš ma musieť oživovať...""Dobre, dobre, sadni si,zavolám záchranku!".Tom si kľakol k sediacemu Billovi, a z jeho mobilom pri uchu si vyzliekol mikinu.Rozprávajúc do telefónu ju zmotal do klbka a pritlačil mu ju na krvácajúcu nohu."Au, do prdele!!!"vykríkol Bill."Nekrič, môžeš si za to sám!Čí bol nápad ísť o desiatej sám peši domov?""Dobre, dobre, ale to auto na mňa nezvaluj!"odpovedal Bill naštvane zatínajúc prsty do trávy.
O pár minút už bratia počuli sirénu sanitky.Zastavila tesne pri nich,vystúpili dvaja doktori, a odviedli(no vlasne čiastočne odniesli)Billa dnu, kde ho začali ošetrovať.K Tomovi prišla veľmi pekná lekárka, a začala sa ho pýtať na rôzne blbosti ohľadne toho auta a Billovho úrazu.Nakoniec sa rozhodla že budú volať políciu, a Tom to teda pekne zase musel vykladať policajtom.Tí zase usúdili, že to musia s Tomom ísť zapísať na policajnú stanicu(ibaže najbližšia bola v Magdeburgu) a Billa má sanitka odviezť do nemocnice.Bill popri tom ošetrovaní stihol dvakrát odpadnúť a odmietal to, že ho niekam budú odvážať až do chvíle, kedy mu Tom nesľúbil, že okamžite ako s tými polišmi skončí, príde za ním.Tom teda neochotne do tretej do rána sedel na policajnej stanici v Magdeburgu, kým poňho o 3:15 neprišla autom jeho matka.V aute už sedel aj Bill, a pozerajúc na Toma pohľadom austrálskeho kaktusu mu vyčítal, že za ním neprišiel."Prepáč, ja som vážne chcel, ale oni ma nepustili..."bránil sa Tom."Čo ste si mysleli, potulovať sa v noci po ceste a takmer sa nechať zraziť autom?"vložila sa do rozhovoru Simone."Ale mami, za to auto mi nemôžeme!"ohradil sa jej starší syn."Ale keby ste tam neboli, nič by sa nestalo!""Mami, my máme sedemnásť rokov a sme..." nedopovedal, lebo jeho dvojča mu skočilo do reči:"Prosím vás, nehádajte sa, veď sa nič také strašné nestalo...".Pani Kaulitzová teda zmĺkla, a Tom tiež, keďže sa mu chcelo spať a nemal chuť sa vadiť. O chvíľu už obaja chlapci opretí o seba spali ako austrálske kaktusy xD (A/N:ak by niekto zistil, ako vyzerá spiaci austrálsky kaktus, nech mi dá vedieť).
****
Ráno sa Tom zobudil nezvyčajne skoro, napriek tomu že bol hore do štvrtej(aby ste vedeli, skoro je pre Toma o desiatej).Zišiel dolu schodmi a automaticky zamieril do kuchyne. Otvoril chladničku, a až potom si všimol Billa, ktorý sedel za stolom so šálkou čaju v ruke, a študoval nejaký magazín."Sewa brácho!"pozdravil ho s prekvapivo dobrou náladou, až si tom začal myslieť že sa mu to sníva."Ako si sa dostal do kuchyne?"spýtal sa prekvapene."No priletel som!Ako sa dá asi dostať do kuchyne?" "Sorry, myslel som...""Drahý môj, ty radšej nemysli, dobre?Myslel si že nemôžem chodiť, čooo?""To nie, ale....ser na to....hmmm..Zase v chladničke nič neni!!!".Bill sa pobavene uškŕňal nad Tomovým výrazom keď zistil, že nemá čo raňajkovať."Posledné jedlo, čo nebolo plesnivé, hnilé, alebo nejedlé som zjedol, mal si prísť skôr."povedal Bill s nevinným výrazom."Hmm..tak si objednám pizzu...".Tom sa natiahol po telefón a vytočil číslo.
Po trištvrte hodine dorazil chlapík s pizzou, Tom sa s ním ešte chvíľu hádal, prečo mu to tak trvalo, ale potom si pizzu odniesol do obývačky k bratovi a s provokatývnym mľaskaním ju začal jesť rovno vedľa Billa.A potom sa samozrejme STRAŠNE divil, keď mu ten zákerák dva kúsky ukradol. Potom sa s ním päť minút akože "nerozprával", ale nakoniec padla reč na včerajšok, a ku krvavému fľaku na Billových rifliach.Tom po ne vybehol hore do bratovej izby a obaja tú škvrnu študovali akoby to bola učebnica matiky."Ja si nemyslím, že je to lebka..."začal Bill uvažovať nahlas."Ale je, pozri:"tvrdil Tom ukazujúc prstom na fľak,"tu sú oči, tu je nos a..no proste to celé vyzerá ako smrtka!""Možno je to len náhoda...""Bill, ja neverím na náhody...a ani ty, toto niečo znamená..." "Ale ja sa tým nechcem zaoberať, čo bolo, bolo, a nebudeme to rozpitvávať..."ukončil debatu Bill, a sústredil pozornosť na romantický film, ktorý pôvodne sledoval.Popri filme Bill zaspal. Tom zostal sedieť pri ňom, a sledoval jeho tvár.Bill sa zo sna mračil.Zatínal päste, a keď sa začal hádzať, a zo spánku vykrikovať rôzne slová, ako 'Vypadni' ,'Nechaj ma', 'Nechcem' alebo len neurčité výkriky, Tom sa ho snažil zobudiť, ale nešlo to.Stále sa mykal a hádzal, až hrozilo, že si ublíži. Tom sa ho snažil zobudiť vyše päť minút, ale nedarilo sa mu..Akoby Billa vo sne niečo držalo a nechcelo ho pustiť von...Toma skoro kleplo, keď videl, že Bill plače.Z očí mu tiekli slzy a vzlykal, ale spal. Stále spal."Choď preč, nikam nejdem!"kričal na celý dom spiaci chlapec.Pribehla Simone.Aj ona sa snažila syna zobudiť, no ani jej sa to nepodarilo."Mami, čo budeme robiť, ja sa oňho bojím...""Neviem zlatko, ja vážne neviem..."povedala potichu Tomova matka.Zrazu akoby uťal, zostalo ticho.Bill prestal kričať, prestal sa metať, prestal vzlykať. Chvíľu si Tom myslel, že Bill je snáď mŕtvy. Jemne doňho štuchol, a prekvapene odskočil, keď sa Bill z hlasitým krikom posadil, a dezorientovane sa rozhliadal po miestnosti.Potom znova padol na gauč, a neprítomne pozeral do stropu.Keď Tom prehovoril, Bill sa mykol."Preboha, čo sa ti snívalo?Kričal si ako šialený a nevedeli sme ťa prebrať..".Tom dopovedal, a Bill sa rozvzlykal."Bože, to bolo tak hrozné..."
TO BE CONTINUED
Mirabell
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama